Čo vás priviedlo k tomu, stať sa presbyterom/presbyterkou? (zborovým farárom/dozorcom)
Juraj Herka: Chcel som byť užitočný druhým.
Jana Nunvářová: Napomenutie brata generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka? :D Teraz som v druhom volebnom období. Prvýkrát to bola výzva, priložiť ruku k dielu a pomôcť cirkevnému zboru. Druhýkrát to bola sčasti zotrvačnosť ale najmä pocit, že chcem byť v cirkvi aktívna aj na pôde môjho vlastného zboru.
Viliam Klescht: Do zborového presbyterstva som bol prizvaný. Túto službu som po zvolení zborovým konventom prijal, lebo som to cítil tak, ako to lapidárne vyjadril Lukáš Vojno-Jasenecký:
„Avšak nič na mňa nezapôsobilo tak silno, ako to miesto v evanjeliu, kde Ježiš ukazuje
učeníkom pole dozretej pšenice a kde im hovorí: Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo...
Doslova sa mi zovrelo srdce a mlčky som zvolal: Hospodine! Je to vôbec možné, aby si mal
málo robotníkov?!“. Ako presbyter môžem – aspoň dobrým úmyslom – splácať dlh z toho, čo
som v živote pre cirkev mohol urobiť, a neurobil.
Radomír Vařák: Zborovým farárom CZ ECAV Trnava som sa stal na základe pozvania cirkevného zboru a jeho predstaviteľov a následne voľbou v júni 2019. Keď pozvanie prišlo, slúžil som pätnásty rok v cirkevnom zbore Stará Turá. Vnímal som ho ako Božie vedenie a nový impulz v mojej službe, a tiež ako potrebu cirkevného zboru ECAV v Trnave v jeho neľahkej situácii po takmer dvojročnom období od uprázdnenia tohto miesta.
Radoslava Turan Riganová: Pred 3 rokmi ma oslovil brat farár Vařák s otázkou: "Či by som neprijala funkciu presbyterky v CZ Trnava?" Nad odpoveďou som dlhšie premýšľala, nakoľko som poznala povinnosti presbyterov od mojej mamičky, ale nakoniec som sa rozhodla súhlasiť, nakoľko mi záleží na napredovaní ECAV na Slovensku i nášho cirkevného zboru. Trnavský cirkevný zbor prijal našu rodinu veľmi srdečne, keď sme sa sem presťahovali pred niekoľkými rokmi a cítime sa jeho súčasťou, za čo sme vďační Pánu Bohu a záleží nám na jeho napredovaní.
Ján Grexa: Viera, že cirkev má svoju rolu v spoločnosti, v ktorej sa nachádza, a v živote jednotlivca. Chcem pridať ruku k dielu aj cez rolu presbytera v zbore ECAV Trnava. Verím, že náš cirkevný zbor ECAV Trnava má v sebe potenciál a chcel by som aktívne podporiť, aby ho náš cirkevný zbor napĺňal v prospech spoločnosti a Božieho kráľovstva.
Peter Beňo: Stav nášho CZ mi nie je ľahostajný a chcem sa aktívne zapojiť do jeho rozvoja a dať k dispozícii nášho CZ moje schopnosti a možnosti.
Marek Batka: Bolo to intenzívne volanie brata farára a brata dozorcu a niektorých priateľov z presbyterstva priložiť ruku k dielu a pomôcť nielen poradným hlasom, ale aj praktickými skutkami.
Viera Čillíková: Záleží mi na našom cirkevnom zbore. Pokiaľ mi to schopnosti dovolia, chcem byť užitočná.
Štefan Ambruš: Vzťah k cirkvi /láska/, dary, ktorými ma Boh obdaril, a ktoré máme povinnosť dať v prospech spoločenstva a rodinná tradícia. V cirkvi pracuje súčasná generácia: moja sestra, bratranec, minulá generácia: mama, krstná, starý otec i dávno minulá generácia ešte z roku 1874.
Anna Polkorábová: Môj starý otec bol presbyterom a ja som rada, keď môžem pokračovať v rodinnej tradícii. Bola som členkou presbyterstva v období r. 2006-2012, tak som sa do funkcie vrátila, aby som podľa svojich možností pomohla cirkevnému zboru.
Peter Bujňák: Záujem o to, či nás zbor žije a bude žiť alebo prežívať.
Ako vnímate svoj cirkevný zbor DNES a ktorá oblasť je vám najbližšia?
Juraj Herka: Vnímam ho ako miesto, kde sa mám učiť tolerancii k blížnemu.
Jana Nunvářová: Cirkevný zbor je pre mňa vzácnym miestom, kde mám druhú rodinu. Je pre mňa prirodzené pomôcť, zapojiť sa a aktívne slúžiť. Oblasť, ktorej sa v rámci svojich darov venujem, najviac je mediálna.
Viliam Klescht: Okrem toho, že jubilujúci kostol je miestom nášho stretávania sa s Bohom, je to aj jedinečný amfiteáter. Zo svojho stáleho miesta v ňom vidím na službách Božích skoro všetkých, ktorí sa medzi sebou nazývame bratia a sestry. Za tento pocit spoločenstva, zdieľanej viery a
vzájomnosti som nášmu cirkevnému zboru vďačný. Som luterán, avšak posilu viery na svojej
ceste kresťana hľadám aj v iných kresťanských denomináciách a náboženstvách. Nadovšetko
ma zaujímajú otázky zázraku života, majestátu prírody a ich Božskej podstaty. Mojím krédom
je úcta k životu, nielen ľudskému, a zodpovednosť človeka za toto Stvoriteľovo dielo.
Radomír Vařák: Aj náš cirkevný zbor, ako mnohé iné, je predovšetkým miestom stretania sa Božieho ľudu a miestom zvesti Božieho Slova, prisluhovania sviatostí, pastorálnej starostlivosti a mnohorakej misijnej činnosti. Som vďačný za všetky drobné aj väčšie úspechy, ktoré sa nám spoločne podarili a Pán Boh ich požehnal. Zároveň však vnímam, že náš cirkevný zbor je aktuálne preťažený bremenom správy hmotného majetku, čo odoberá veľa síl, ktoré by mali byť investované do jeho duchovného rastu. No uvedomujem si, že je za tým aj zodpovednosť za "dedičstvo otcov" a skutočnosť, že nás v minulosti (a verím aj v budúcnosti) zabezpečoval (a bude zabezpečovať) po materiálnej stránke. Najbližšia oblasť v práci v cirkevnom zbore je pre mňa pastorálna práca naprieč všetkými generáciami, s ľuďmi, pri ktorých vidím záujem o Božie veci a túžbu napredovania.
Radoslava Turan Riganová: Trnavský cirkevný zbor vnímam ako živý zbor s mnohými perspektívami, pre ktorý je dôležité získavať nových členov prostredníctvom evanjelizácie i propagáciou cirkevného zboru. Osobne som sa spolupodieľala na organizovaní DDLT od jeho počiatkov v roku 2020 a v práci s deťmi vidím aj svoje miesto v CZ. Aktuálne vyučujem aj náboženskú výchovu na jednej z trnavských základných škôl.
Ján Grexa: Ak by som sa na náš cirkevný zbor pozrel ako na organizmus, mám pocit, že aktuálne čelí viac výzvam ako je naraz pre organizmus zdravé. Okrem výziev vidím aj jeho silné stránky. Verím, že sa nám darí zomknúť a postaviť sa na nohy. Otázka je na nás všetkých, ako a kam urobíme ďalší krok (vo vzťahoch, vo financiách, v zrozumiteľnosti pre okolie a v duchovnom živote). Oblasť vzťahov, duchovného života a praktická pomoc s riadením projektov je mi najbližšia.
Peter Beňo: Doteraz som pracoval hlavne v hospodárskej oblasti a náš CZ vnímam ako aj môj, podľa toho sa k tomu chcem tak postaviť.
Marek Batka: Vnímam množstvo úloh a potenciálnych úloh, ktoré stoja pred cirkevným zborom v našom prosperujúcom meste, ale žiaľ, v rozdelenej spoločnosti. Z toho mám niekedy až strach, ale je to zároveň o dôvod viac odovzdať sa so všetkými našimi plánmi a prianiami do Božích rúk. Moja srdcová oblasť je bohoslužobný život, cirkevná hudba a liturgia, ktoré vnímam nielen ako nejakú formu alebo prejav zbožnosti, ale ako momenty, keď sa nebo na chvíľu otvára a k otvoreným srdciam prenikajú záblesky toho, čo je nám prisľúbené vo večnosti, t.j. trvalé spoločenstvo s Pánom Bohom.
Viera Čillíková: Epidémia covid 19 zmenila veľa vecí, aj náš zbor. Teším sa z rekonštrukcie evanjelického domu, máme byť na čo hrdí.
Štefan Ambruš: Cirkevný zbor vnímam ako veľmi rôznorodé spoločenstvo veriacich v trojjediného Boha, ktorých by mala spájať a inšpirovať Jeho láska, pokora a obetavosť.
Anna Polkorábová: Cirkevný zbor vnímam ako spoločenstvo rozmanitých ľudí, v ktorom má každý člen nejaký dar a môže ním poslúžiť ostatným. Mne sú najbližšie konkrétne praktické činnosti, najmä pri príprave zborových stretnutí a aktivít.
Peter Bujňák: Náš zbor je spoločenstvo jednotlivcov, ktorí sa neustále a stále nanovo učia ako prakticky milovať svojich blížnych aj seba samých, má veľký potenciál slúžiť zanedbávaným oblastiam života (aj mimo) nášho kostola, fary alebo členov zboru. Najbližšie sú mi vzťahy s ľuďmi, ktorých by som možno nikdy nestretol mimo tohto spoločenstva.
Aký sen snívate o našom cirkevnom zbore o 100 rokov?
Juraj Herka: Žiadny, ale som presvedčený, že tu stále bude a bude slúžiť svojmu účelu.
Jana Nunvářová: Že do neho budú patriť moje vnúčatá? To by bolo krásne. Odovzdať naprieč generáciami vo svojej rodine vieru v Pána Boha a lásku k spoločenstvu evanjelikov. Nech je nám všetkým v tom Duch Svätý nápomocný.
Viliam Klescht: Budúcnosť nášho cirkevného zboru sa začína už dnes-zajtra. Koľko lásky k Bohu i blížnym a koľko túžby konať Božiu vôľu prejavíme dnes, toľko môže pretrvať do budúcnosti. Veľmi si želám, aby náš kostol aj o sto rokov slúžil svojmu pôvodnému účelu – ako miesto zhromažďovania veriacich, kde sa káže Božie slovo a prisluhujú sviatosti, a nestala sa z neho spoločenská sála. Prosme o dary Ducha Svätého, aby na nás nedopadlo to biblické: „Otcovia jedli plánky a synom stŕpli zuby.“
Radomír Vařák: Sen o zbudovanom cirkevnom zbore na pevných základoch Božieho Slova, kde ľudia znovuzrodení Pánom Ježišom Kristom a naplnení Duchom Svätým budú mať túžbu slúžiť svojmu okoliu aj sebe navzájom darmi, ktorými ich Pán Boh obdaril. Sen o živom pulzujúcom zbore, ktorý bude vo všetkých oblastiach od detí až po seniorov zaopatrený nielen farármi, ale aj množstvom neordinovaných spolupracovníkov nielen v materiálnej a hospodárskej oblasti, ale predovšetkým v tej duchovnej a pastorálnej (viem, že aktuálna situácia je iná, ale mám snívať :-), a zároveň verím, že máme mocného a živého Boha, ktorý vie aj zo suchých kostí vzkriesiť živú bytosť). No mám tiež sen, že "o sto rokov" už nebude, lebo skôr príde druhýkrát Pán Ježiš, aby si vzal svoju Nevestu – Cirkev, k sebe do Neba.
Radoslava Turan Riganová: Nesnívam. Ale nášmu CZ želám, aby aj o 100 rokov zhromažďoval ľudí živej viery, ktorí budú velebiť Pána Boha a ďakovať mu za jeho milosť. A dúfam, že aj na nás, súčasných členov CZ budú o 100 rokov hrdí, ako sme my dnes hrdí a vďační členom CZ, ktorí sa zaslúžili pred 100 rokmi o náš Boží chrám i budovanie cirkevného zboru.
Ján Grexa: Snívam, že náš cirkevný zbor bude ako vtáčia búdka pre Trnavčanov. Naše vzájomné vzťahy, láska a spoločenstvo budú tou búdkou (stenami, strechou a podstavou). Pán Boh stále dosýpa a napĺňa vtáčiu búdku (nás ako spoločenstvo) potravou (porozumením, pohotovosťou k pomoci, evanjeliom živým v skutkoch, atď.), ktorá je cez nás dostupná a zrozumiteľná pre trnavských vtáčikov, (pre nás, ľudí v zbore a aj pre bežných Trnavčanov). Niektorí len priletia a ochutnajú, niektorí možno aj zostanú a pridajú sa k budovaniu búdky.
Peter Beňo: CZ bude schopný poskytovať priestor pre napĺňanie duchovných a iných potrieb a bude príkladom pre ostatných ľudí.
Marek Batka: Chcel by som, aby cirkevný zbor zostal v biblickej viere ukotveným a pre potreby druhých ľudí otvoreným spoločenstvom vzájomne sa milujúcich Ježišových učeníkov.
Štefan Ambruš: Sen? Že naši potomkovia budú pripravovať oslavu 200. výročia posvätenia nášho chrámu. Vo svete bude vládnuť Božia láska bez boja a násilia.
Viera Čillíková: Videla som fotografie z prvých služieb Božích po postavení nášho chrámu. Evanjelikov v Trnave bolo toľko, že sa nezmestili dnu a stáli vonku aj za plotom. Toto je môj sen o 100 rokov
Anna Polkorábová: Bola by som rada, ak by o 100 rokov pri oslave 200.výročia posvätenia kostola.
Peter Bujňák: Že bude známi ako miesto, kde prebýva pokoj a láska.
Juraj Herka: Chcel som byť užitočný druhým.
Jana Nunvářová: Napomenutie brata generálneho biskupa ECAV Ivana Eľka? :D Teraz som v druhom volebnom období. Prvýkrát to bola výzva, priložiť ruku k dielu a pomôcť cirkevnému zboru. Druhýkrát to bola sčasti zotrvačnosť ale najmä pocit, že chcem byť v cirkvi aktívna aj na pôde môjho vlastného zboru.
Viliam Klescht: Do zborového presbyterstva som bol prizvaný. Túto službu som po zvolení zborovým konventom prijal, lebo som to cítil tak, ako to lapidárne vyjadril Lukáš Vojno-Jasenecký:
„Avšak nič na mňa nezapôsobilo tak silno, ako to miesto v evanjeliu, kde Ježiš ukazuje
učeníkom pole dozretej pšenice a kde im hovorí: Žatva je síce veľká, ale robotníkov málo...
Doslova sa mi zovrelo srdce a mlčky som zvolal: Hospodine! Je to vôbec možné, aby si mal
málo robotníkov?!“. Ako presbyter môžem – aspoň dobrým úmyslom – splácať dlh z toho, čo
som v živote pre cirkev mohol urobiť, a neurobil.
Radomír Vařák: Zborovým farárom CZ ECAV Trnava som sa stal na základe pozvania cirkevného zboru a jeho predstaviteľov a následne voľbou v júni 2019. Keď pozvanie prišlo, slúžil som pätnásty rok v cirkevnom zbore Stará Turá. Vnímal som ho ako Božie vedenie a nový impulz v mojej službe, a tiež ako potrebu cirkevného zboru ECAV v Trnave v jeho neľahkej situácii po takmer dvojročnom období od uprázdnenia tohto miesta.
Radoslava Turan Riganová: Pred 3 rokmi ma oslovil brat farár Vařák s otázkou: "Či by som neprijala funkciu presbyterky v CZ Trnava?" Nad odpoveďou som dlhšie premýšľala, nakoľko som poznala povinnosti presbyterov od mojej mamičky, ale nakoniec som sa rozhodla súhlasiť, nakoľko mi záleží na napredovaní ECAV na Slovensku i nášho cirkevného zboru. Trnavský cirkevný zbor prijal našu rodinu veľmi srdečne, keď sme sa sem presťahovali pred niekoľkými rokmi a cítime sa jeho súčasťou, za čo sme vďační Pánu Bohu a záleží nám na jeho napredovaní.
Ján Grexa: Viera, že cirkev má svoju rolu v spoločnosti, v ktorej sa nachádza, a v živote jednotlivca. Chcem pridať ruku k dielu aj cez rolu presbytera v zbore ECAV Trnava. Verím, že náš cirkevný zbor ECAV Trnava má v sebe potenciál a chcel by som aktívne podporiť, aby ho náš cirkevný zbor napĺňal v prospech spoločnosti a Božieho kráľovstva.
Peter Beňo: Stav nášho CZ mi nie je ľahostajný a chcem sa aktívne zapojiť do jeho rozvoja a dať k dispozícii nášho CZ moje schopnosti a možnosti.
Marek Batka: Bolo to intenzívne volanie brata farára a brata dozorcu a niektorých priateľov z presbyterstva priložiť ruku k dielu a pomôcť nielen poradným hlasom, ale aj praktickými skutkami.
Viera Čillíková: Záleží mi na našom cirkevnom zbore. Pokiaľ mi to schopnosti dovolia, chcem byť užitočná.
Štefan Ambruš: Vzťah k cirkvi /láska/, dary, ktorými ma Boh obdaril, a ktoré máme povinnosť dať v prospech spoločenstva a rodinná tradícia. V cirkvi pracuje súčasná generácia: moja sestra, bratranec, minulá generácia: mama, krstná, starý otec i dávno minulá generácia ešte z roku 1874.
Anna Polkorábová: Môj starý otec bol presbyterom a ja som rada, keď môžem pokračovať v rodinnej tradícii. Bola som členkou presbyterstva v období r. 2006-2012, tak som sa do funkcie vrátila, aby som podľa svojich možností pomohla cirkevnému zboru.
Peter Bujňák: Záujem o to, či nás zbor žije a bude žiť alebo prežívať.
Ako vnímate svoj cirkevný zbor DNES a ktorá oblasť je vám najbližšia?
Juraj Herka: Vnímam ho ako miesto, kde sa mám učiť tolerancii k blížnemu.
Jana Nunvářová: Cirkevný zbor je pre mňa vzácnym miestom, kde mám druhú rodinu. Je pre mňa prirodzené pomôcť, zapojiť sa a aktívne slúžiť. Oblasť, ktorej sa v rámci svojich darov venujem, najviac je mediálna.
Viliam Klescht: Okrem toho, že jubilujúci kostol je miestom nášho stretávania sa s Bohom, je to aj jedinečný amfiteáter. Zo svojho stáleho miesta v ňom vidím na službách Božích skoro všetkých, ktorí sa medzi sebou nazývame bratia a sestry. Za tento pocit spoločenstva, zdieľanej viery a
vzájomnosti som nášmu cirkevnému zboru vďačný. Som luterán, avšak posilu viery na svojej
ceste kresťana hľadám aj v iných kresťanských denomináciách a náboženstvách. Nadovšetko
ma zaujímajú otázky zázraku života, majestátu prírody a ich Božskej podstaty. Mojím krédom
je úcta k životu, nielen ľudskému, a zodpovednosť človeka za toto Stvoriteľovo dielo.
Radomír Vařák: Aj náš cirkevný zbor, ako mnohé iné, je predovšetkým miestom stretania sa Božieho ľudu a miestom zvesti Božieho Slova, prisluhovania sviatostí, pastorálnej starostlivosti a mnohorakej misijnej činnosti. Som vďačný za všetky drobné aj väčšie úspechy, ktoré sa nám spoločne podarili a Pán Boh ich požehnal. Zároveň však vnímam, že náš cirkevný zbor je aktuálne preťažený bremenom správy hmotného majetku, čo odoberá veľa síl, ktoré by mali byť investované do jeho duchovného rastu. No uvedomujem si, že je za tým aj zodpovednosť za "dedičstvo otcov" a skutočnosť, že nás v minulosti (a verím aj v budúcnosti) zabezpečoval (a bude zabezpečovať) po materiálnej stránke. Najbližšia oblasť v práci v cirkevnom zbore je pre mňa pastorálna práca naprieč všetkými generáciami, s ľuďmi, pri ktorých vidím záujem o Božie veci a túžbu napredovania.
Radoslava Turan Riganová: Trnavský cirkevný zbor vnímam ako živý zbor s mnohými perspektívami, pre ktorý je dôležité získavať nových členov prostredníctvom evanjelizácie i propagáciou cirkevného zboru. Osobne som sa spolupodieľala na organizovaní DDLT od jeho počiatkov v roku 2020 a v práci s deťmi vidím aj svoje miesto v CZ. Aktuálne vyučujem aj náboženskú výchovu na jednej z trnavských základných škôl.
Ján Grexa: Ak by som sa na náš cirkevný zbor pozrel ako na organizmus, mám pocit, že aktuálne čelí viac výzvam ako je naraz pre organizmus zdravé. Okrem výziev vidím aj jeho silné stránky. Verím, že sa nám darí zomknúť a postaviť sa na nohy. Otázka je na nás všetkých, ako a kam urobíme ďalší krok (vo vzťahoch, vo financiách, v zrozumiteľnosti pre okolie a v duchovnom živote). Oblasť vzťahov, duchovného života a praktická pomoc s riadením projektov je mi najbližšia.
Peter Beňo: Doteraz som pracoval hlavne v hospodárskej oblasti a náš CZ vnímam ako aj môj, podľa toho sa k tomu chcem tak postaviť.
Marek Batka: Vnímam množstvo úloh a potenciálnych úloh, ktoré stoja pred cirkevným zborom v našom prosperujúcom meste, ale žiaľ, v rozdelenej spoločnosti. Z toho mám niekedy až strach, ale je to zároveň o dôvod viac odovzdať sa so všetkými našimi plánmi a prianiami do Božích rúk. Moja srdcová oblasť je bohoslužobný život, cirkevná hudba a liturgia, ktoré vnímam nielen ako nejakú formu alebo prejav zbožnosti, ale ako momenty, keď sa nebo na chvíľu otvára a k otvoreným srdciam prenikajú záblesky toho, čo je nám prisľúbené vo večnosti, t.j. trvalé spoločenstvo s Pánom Bohom.
Viera Čillíková: Epidémia covid 19 zmenila veľa vecí, aj náš zbor. Teším sa z rekonštrukcie evanjelického domu, máme byť na čo hrdí.
Štefan Ambruš: Cirkevný zbor vnímam ako veľmi rôznorodé spoločenstvo veriacich v trojjediného Boha, ktorých by mala spájať a inšpirovať Jeho láska, pokora a obetavosť.
Anna Polkorábová: Cirkevný zbor vnímam ako spoločenstvo rozmanitých ľudí, v ktorom má každý člen nejaký dar a môže ním poslúžiť ostatným. Mne sú najbližšie konkrétne praktické činnosti, najmä pri príprave zborových stretnutí a aktivít.
Peter Bujňák: Náš zbor je spoločenstvo jednotlivcov, ktorí sa neustále a stále nanovo učia ako prakticky milovať svojich blížnych aj seba samých, má veľký potenciál slúžiť zanedbávaným oblastiam života (aj mimo) nášho kostola, fary alebo členov zboru. Najbližšie sú mi vzťahy s ľuďmi, ktorých by som možno nikdy nestretol mimo tohto spoločenstva.
Aký sen snívate o našom cirkevnom zbore o 100 rokov?
Juraj Herka: Žiadny, ale som presvedčený, že tu stále bude a bude slúžiť svojmu účelu.
Jana Nunvářová: Že do neho budú patriť moje vnúčatá? To by bolo krásne. Odovzdať naprieč generáciami vo svojej rodine vieru v Pána Boha a lásku k spoločenstvu evanjelikov. Nech je nám všetkým v tom Duch Svätý nápomocný.
Viliam Klescht: Budúcnosť nášho cirkevného zboru sa začína už dnes-zajtra. Koľko lásky k Bohu i blížnym a koľko túžby konať Božiu vôľu prejavíme dnes, toľko môže pretrvať do budúcnosti. Veľmi si želám, aby náš kostol aj o sto rokov slúžil svojmu pôvodnému účelu – ako miesto zhromažďovania veriacich, kde sa káže Božie slovo a prisluhujú sviatosti, a nestala sa z neho spoločenská sála. Prosme o dary Ducha Svätého, aby na nás nedopadlo to biblické: „Otcovia jedli plánky a synom stŕpli zuby.“
Radomír Vařák: Sen o zbudovanom cirkevnom zbore na pevných základoch Božieho Slova, kde ľudia znovuzrodení Pánom Ježišom Kristom a naplnení Duchom Svätým budú mať túžbu slúžiť svojmu okoliu aj sebe navzájom darmi, ktorými ich Pán Boh obdaril. Sen o živom pulzujúcom zbore, ktorý bude vo všetkých oblastiach od detí až po seniorov zaopatrený nielen farármi, ale aj množstvom neordinovaných spolupracovníkov nielen v materiálnej a hospodárskej oblasti, ale predovšetkým v tej duchovnej a pastorálnej (viem, že aktuálna situácia je iná, ale mám snívať :-), a zároveň verím, že máme mocného a živého Boha, ktorý vie aj zo suchých kostí vzkriesiť živú bytosť). No mám tiež sen, že "o sto rokov" už nebude, lebo skôr príde druhýkrát Pán Ježiš, aby si vzal svoju Nevestu – Cirkev, k sebe do Neba.
Radoslava Turan Riganová: Nesnívam. Ale nášmu CZ želám, aby aj o 100 rokov zhromažďoval ľudí živej viery, ktorí budú velebiť Pána Boha a ďakovať mu za jeho milosť. A dúfam, že aj na nás, súčasných členov CZ budú o 100 rokov hrdí, ako sme my dnes hrdí a vďační členom CZ, ktorí sa zaslúžili pred 100 rokmi o náš Boží chrám i budovanie cirkevného zboru.
Ján Grexa: Snívam, že náš cirkevný zbor bude ako vtáčia búdka pre Trnavčanov. Naše vzájomné vzťahy, láska a spoločenstvo budú tou búdkou (stenami, strechou a podstavou). Pán Boh stále dosýpa a napĺňa vtáčiu búdku (nás ako spoločenstvo) potravou (porozumením, pohotovosťou k pomoci, evanjeliom živým v skutkoch, atď.), ktorá je cez nás dostupná a zrozumiteľná pre trnavských vtáčikov, (pre nás, ľudí v zbore a aj pre bežných Trnavčanov). Niektorí len priletia a ochutnajú, niektorí možno aj zostanú a pridajú sa k budovaniu búdky.
Peter Beňo: CZ bude schopný poskytovať priestor pre napĺňanie duchovných a iných potrieb a bude príkladom pre ostatných ľudí.
Marek Batka: Chcel by som, aby cirkevný zbor zostal v biblickej viere ukotveným a pre potreby druhých ľudí otvoreným spoločenstvom vzájomne sa milujúcich Ježišových učeníkov.
Štefan Ambruš: Sen? Že naši potomkovia budú pripravovať oslavu 200. výročia posvätenia nášho chrámu. Vo svete bude vládnuť Božia láska bez boja a násilia.
Viera Čillíková: Videla som fotografie z prvých služieb Božích po postavení nášho chrámu. Evanjelikov v Trnave bolo toľko, že sa nezmestili dnu a stáli vonku aj za plotom. Toto je môj sen o 100 rokov
Anna Polkorábová: Bola by som rada, ak by o 100 rokov pri oslave 200.výročia posvätenia kostola.
Peter Bujňák: Že bude známi ako miesto, kde prebýva pokoj a láska.