Služby Božie v rozhlase, Anna Činčuráková

Služby Božie v rozhlase, Anna Činčuráková

Kázňový text: Lukáš 18: 35 - 43

“Keď sa blížil k Jerichu, nejaký slepec sedel pri ceste a žobral. Počujúc, že zástup ide tadiaľ, spytoval sa, čo je to. Oznámili mu, že Ježiš Nazaretský ide tadiaľ. Tu zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! A tí, čo šli popredku, dohovárali mu, aby zamĺkol. Ale on tým hlasnejšie kričal: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou! Nato Ježiš zastal a kázal priviesť ho k sebeA keď sa priblížil, opýtal sa ho: Čo chceš, aby som ti urobil? Odpovedal Mu: Pane, nech vidím. Riekol mu Ježiš: Viď! Tvoja viera ťa zachránila. A on hneď videl a nasledoval Ho, oslavujúc Boha.”

Možno si viete spomenúť na situáciu, keď ste zrazu mali pred očami tmu. Keď sa dozvieme nejakú zlú správu, keď nám oznámia ťažkú diagnózu, čaká nás náročná skúška, kvôli ktorej máme strach o budúcnosť... V tej chvíli zahalí tvoje srdce tma. Tma, cez ktorú márne žmurkáš a snažíš sa prehliadnuť, aby si videl nádej... Pôda pod tvojimi nohami je zrazu neistá, stúpaš iba námatkovo, vystieraš ruky okolo seba, či náhodou nechytíš nejaký pevný bod, niečo, čo ti zaručí stabilitu, niečo, pričom si povieš: "Ok, pokoj, bude dobre!" Niektorí v takej chvíli zavolali blízkemu, iní sa vyplakali, ďalší sa posťažovali, iní vyliali svoj strach a hnev na svojich známych a rodinu. 

Áno, neraz takto vystierame ruky ako slepec pri Jerichu, aby nás niekto zachránil a žobreme o pozornosť náhodne sa pritom dotýkajúc ľudí, ktorí prechádzajú okolo. Hoci nie sme fyzicky slepí, a hoci nie sme odkázaní na reálne žobranie, predsa v tom duchovnom zmysle čakáme, či sa niekto nezmiluje, aby nám venoval svoj čas, svoju prítomnosť a lásku. Čakáme, že nám niekto naplní naše prázdne dlane - prázdne srdcia túžiace po láske, aby sme pre niekoho boli videní a počutí v ťažkých chvíľach. Aby sme pre niekoho znamenali viac ako ten žobrák pri ceste. Mnohí toto naplnenie láskou čakajú od manželstva, ale aj v iných vzťahoch... čakáš, že sa ti niekto prihovorí a ponúkne ti čaj, a opýta sa ťa aký si mal deň. V práci, alebo medzi spolužiakmi, hľadáš niekoho, s kým by si sa porozprával, pri kom by si sa cítil dobre a isto. 

Priatelia, čo ak je ale takýchto slepých žobrákov viac? A každý má tie svoje bolesti a starosti.... Kto to potom urobí? Kto zastane? Kto vyplní priestor vedľa teba, aby si sadol a vypočul ťa, a potľapkal ťa po pleci, keď to budeš potrebovať? Čo ak sme všetci takí slepí žobráci, ktorí sa nevedia pohnúť z miesta a všetci máme prázdne dlane a hľadíme iba na seba. Kto povzbudí, keď znova na teba padne tma nejakého konfliktu, v ktorom vidíš iba svoju bolesť a pochybenie toho druhého... A kto ti ukáže aj to, že veci nevidíš v správnom svetle a že si zlyhal...

Ten muž vníma, že sa okolo neho niečo deje, keď prichádza do mesta Ježiš ale nevie čo, a tak sa pýta sa ľudí. A oni mu povedia:  „Ježiš Nazaretský ide tadiaľ“ Keď sme duchovne slepí, je to tak, ako v tom príbehu, že sa iných pýtame, aby sme sa zorientovali vo vlastnom živote. Keď sme duchovne slepí a nevidíme v Ježišovi Spasiteľa, skutočne sa budeme pýtať ako žiť umelej inteligencie, a ľudia na soc. sieťach, nám budú určovať náš životný štýl a životné tempo. Iní ľudia nám budú  udávať v živote smer.

Ale, drahí moji, učme sa od slepého muža. Lebo on keď počuje že Ježiš Nazaretský ide tade, začne silno kričať:  "Ježiš, Syn Dávidov zmiluj sa nado mnou!" V pôvodnom jazyku je vyjadrené, že “naliehavo kričal” – hlasom bezmocného. -Keď už v tebe samom nie je žiadna sila. Keď si úplne prázdny, keď si na hranici svojich možností a schopnosti a tvoje istoty zlyhali… Mocne krič na Pána Ježiša, ktorý je neďaleko Teba. Je v tvojej blízkosti, aj keď ho vo svojom trápení nevidíš. Kdekoľvek sa na ceste života nachádzaš...  keď na teba padá tma hriechu, strachu a nepokoja, len volaj na Ježiša z celej sily hlasom bezmocného: "Ježiš, zmiluj sa nado mnou!"  Možno si to ešte nikdy neurobil. Možno si ešte nikdy pravdivo nepovedal Bohu v akej situácii si a čo vnútorne prežívaš. Dnes je čas volať vo viere, že počuje a má moc zmeniť to.

Nuž, ale slepých je v tom príbehu viac. keď ten muž začne kričať, tí ľudia absolútne nevedia reagovať a dohovárajú mu, aby zamĺkol.

Áno, je to tak! Keď máme problém, robíme hluk. Keď sme vyčerpaní a máme pocit nedocenenia, robíme hluk svojou podráždenosťou. Deti, na ktorých rodičia nemajú čas, vykrikujú po sebe všelijaké škaredé slová, alebo majú nevhodné správanie vlastne kričia: “Som tu! Všimnite si ma! Potrebujem, objatie a pochopenie!” A nás to vyrušuje! Unavené mamy, ktoré sa necítia dostatočne milované a cenné za to, koľko neviditeľných vecí denne robia, vytvárajú hluk nervozitou, alebo aj tichou domácnosťou… A zas manželia, ktorí majú pocit nepotrebnosti robia okolo seba hluk niekde pri pive siláckymi rečami. A koľko je takých, ktorí iba ticho sedia pri ceste živote a už ani nevládzu kričať, lebo ich bremeno je veľmi ťažké… Ktorých sme odpratali zo zorného pohľadu spoločnosti, aby nám nezavadzali, aby nás nerušili v idilickom svete instagramov a soc. sietí… Lebo nás vyrušuje, keď má niekto problém. Toľkokrát sa mi stalo, že som dieťa, ktoré mi 5 krát položilo tú istú otázku absolútne nevnímala, alebo som ho poslala do svojej izby, lebo ma rušilo pri práci….  My sme, moji milí, slepí voči potrebám ľudí, ktorí potrebujú našu všímavosť. 

Dnešná nedeľa sa nesie v znamení Božej lásky. Apoštol Pavol v liste Korintským v. opisuje Božiu lásku k nám: "Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy;  všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží." Môžeš si položiť otázku na konci národného týždňa manželstva: Je moja láska naozaj taká? Naozaj všetko znášam a nepočítam krivdy? Naozaj som trpezlivý/á? Áno, a keby si mal aj poznanie o Ježišovi, pekne o Ňom hovoril, alebo dával štedré milodary, ak nevieš zastať pri človeku vedľa teba, tak je ti to nanič.

Nato Ježiš zastal a kázal priviesť ho k sebe. Áno, milý priateľ, si skutočne počutý a milovaný.

Ježiš zastáva na svojej ceste, aby sa ti venoval. Prišiel, aby uzdravil tvoj duchovný zrak a mohol si vidieť veľmi jasne, čo sa okolo teba deje a čo môžeš urobiť. Prišiel, aby sňal tvoju slepotu srdca,  ktorá ťa odvádza na okraj Božích ciest a núti žobrať o lásku iných ľudí,  ktorá ti bráni kráčať isto a pokojne v každom čase.  Boh kráča cestou, ktorou kráčajú žobráci a je pripravený zomrieť, aby každý slepý žobrák prehliadol a videl svet tak, ako ho vidí Boh. Keď vezmeme do úvahy v akom kontexte sa to celé odohráva, sme zahanbení svojími postojmi k druhým ľuďom. Ježiš je   totiž na ceste do Jeruzalema. Vie, že ide zomrieť. Práve rozpovedal svojím učeníkom proroctvo o tom, že bude ponížený, opľutý, že bude veľmi trpieť a nakoniec položí svoj vlastný život. Podrobne opísal ťažobu srdca ktorá ho musela kváriť, pretože bol rovnako človek ako ja a ty, a napriek tomu sa zastavuje, pretože počuje a miluje slepého žobráka. 

Milovaný, ver, že Boh kvôli tebe zastane. Zastane v tvojom probléme, v tvojej bolesti.  Zastane na tom mieste kde si. Ježiš zastal a kázal ho priviest k sebe. Toto je skutočné riešenie! Bez ohľadu na to, aký je tvoj problém, Pán Ježiš chce, aby si cez to čo prežívaš prišiel bližšie k Nemu. Ak máte nejaký problém vo svojej rodine, - v manželstve, … poďte bližšie k Ježišovi. A ak ty si ten, čo vidí okolo seba ľudí, ktorí sú zaslepení vidinou úspechu alebo starosťami, ak vidíš okolo seba žobrákov sediacich pri ceste života, ktorí si sami nevedia rady, nauč sa zastať a byť chvíľu blízko. Často nevidíme potreby ľudí kvôli uponáhľanosti. Valcujeme tých, ktorí nedokážu kráčať takou rýchlosťou ako my. Zabudli sme, že láska predsa kráča pomaly. Láska je trpezlivá a si vyžaduje čas. Priveď toho človeka k Pánovi Ježišovi. To je tvoja úloha. Občas sa mi zdá, že robíme všetko, len nie toto. Motivujeme, povzbudzujeme, dávame rady, niekedy aj zotrváme s človekom v bolesti, ale bez toho, aby sme mu povedali, že sme tu preto, lebo Ježiš ho volá k sebe. 

Je zaujímavé že sa Pán Ježiš pýta slepca "Čo chceš, aby som ti urobil?" - Ježiš málokedy robí čo chceš ty. Robí čo je pre teba dobré. Ale napriek tomu sa pýta aj teba: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Tak isto by mala znieť tvoja otázka k ľuďom, ktorí sú okolo teba. Tvoj postoj srdca by mal byť postojom: " Čo môžem pre teba urobiť?? Čo chceš, aby som urobil?“ Lebo takto sa pýta Ježiš. 

Priatelia, začnime prosiť Ježiša odvážne s takouto vierou ako mal ten slepec:  Pane, nech vidím! Nech vidím skutočnú bolesť kamarátky, ktorá sa v poslednom čase správa ku mne nepríjemne. Majstre, nech vidím, prečo môj syn trávi toľko času v detskej izbe. Nech vidím prečo mám taký problém s kritikou, alebo prečo sa mi tak veľmi roztrasú kolená, keď sa ocitnem v nejakej novej situácii. Nech vidím, čo sa skrýva za mlčaním mojej manželky, nech vidím či to, čo sa chystám urobiť si naozaj praješ Ty, alebo je to len moje sebecké želanie. Nech vidím, čo je v tvojich očiach správne a čo nie je, aj keď to všetci považujú za normálne. Nech viem rozoznať svetlo od temnoty. Nech sa už netackám životom bez toho, aby som Ťa nasledoval…ako žobrák, ktorý nemá svetu čo dať, iba žobre o lásku
A Ježiš hovorí:  Ježiš hovorí Tebe: “Viď!” Tvoja viera ťa zachránila!” Amen

Modlitba: Pane Ježiši, vyznávam Ti, že ja som ten slepý žobrák, ktorý sa nevie pohnúť v živote ďalej. Veľmi potrebujem, aby si uzdravil môj duchovný zrak a dal mi vidieť všetko, čo sa deje v mojom živote tak, ako to vidíš ty. Prosím ťa, zmiluj sa nado mnou! Amen