Janka Feríková je hybnou silou spevokolu Lastovičky, ktorý založila a vedie v Starej Turej. Je manželkou, matkou troch detí a babičkou štyroch vnúčat. Spolu s manželom Petrom Feríkom a ďalšími dobrovoľníkmi založili Občianske združenie Sluha, ktoré dodnes vedú a podporujú. Pán Boh ju obdaroval mnohými darmi. Patrí medzi ne spev, hra na klavíri, dirigovanie a láska k deťom. Janka je srdcom aj dušou tohto telesa a vedie deti nielen hudobným smerom, ale je vždy pripravená ich vypočuť, nasmerovať a keď je to potrebné aj prakticky pomôcť. Od septembra 2022 pomáha s nácvikmi aj našich trnavských Lastovičiek a tak sme jej položili niekoľko otázok.
Čo bolo tvojou motiváciou začať pracovať s deťmi?
Hlavnou motiváciou je môj vzťah k Pánovi Ježišovi. Bez Jeho lásky by som asi žila dosť sebeckým životom. Konkrétnou motiváciou bol scenár od pani Rumánkovej, kedy sme začali celú prácu v o. z. Sluha.
Ako dlho už pracuješ s detským spevokolom Lastovičky a ako vznikol tento názov?
Približne 13 rokov. Začínali sme s malým počtom detí z niekoľkých rodín, s malými vystúpeniami. Neskôr sme začali nacvičovať spevohry - muzikály, pribúdali deti... Keď sme nacvičili muzikál Ako prišli lastovičky domov, prišlo nám také prirodzené, že sme dali názov nášmu spevokolu Lastovičky.
Ako vznikla spolupráca s trnavskými Lastovičkami?
Do Trnavy ma pozvali manželia Vařákovci, ktorí našu prácu s Lastovičkami poznali zo Starej Turej, aby som im pomohla rozbehnúť podobný projekt. Myslím si, že v Trnave je veľký potenciál, šikovné, talentované deti, ktorým nechýba nadšenie. Verím, že sa to podarí a čoskoro budú samostatne s radosťou pracovať.
Kto tvorí scenáre k muzikálom a odkiaľ je toľko zaujímavej inšpirácie?
Je to rôznorodé, niektoré preložené zahraničné muzikály sme si zakúpili, ale najviac sa nám osvedčili z našej autorskej dielne od Pavla Trúsika a Petra Feríka. Písali ich na mieru pre deti, ktoré poznali. Najviac inšpirácie máme z diel Kristíny Royovej, Mária Rafajovej, ale aj iné.
Ako sa ti darí dostať z detí to najlepšie, čo v nich je, ako ich priviesť k takým výkonom?
Je to individuálny prístup, láska a trpezlivosť, ktorú by mal každý učiteľ deťom prejavovať. Veľa som sa naučila na konzervatóriu a tie poznatky sa snažím odovzdávať aj deťom. Nevyžadujem sto percentné výsledky, ale hľadám maximum v každom jednom.
Koľko muzikálov ste doteraz nacvičili a čo je ich hlavným posolstvom?
Nacvičili sme deväť muzikálov, niektoré ešte stále reprízujeme. Hlavným posolstvom je zvestovanie Dobrej správy – plán spásy nášho dobrého Stvoriteľa, obeť Pána Ježiša za nás. Zvestovanie nádeje, viery a lásky.
Aké sú vaše vízie do budúcnosti?
Nemáme veľké vízie. „zdvihli sme plachtu a čakáme na vietor“ Ak prídu príležitosti, budeme na nich reagovať a modliť sa, aby sme naplnili Božiu vôľu.
Aké sú tienisté stránky, resp. ťažké veci, s ktorými sa musíš pri práci s Lastovičkami vysporiadať?
Rada by som vychovala nasledovníkov našej práce, ale v dnešnej dobe je to veľmi ťažké, pretože sa rozmáha individualizmus. A musela som si zvyknúť, že „lastovičky“ rastú a raz vyletia z hniezda. Každý rok sa zostava detí mení a musíme nanovo cvičiť aj tie piesne, s ktorými sme vystupovali už dávno, alebo aj niekoľkokrát.
Čo si sa za ten čas, ktorý si doteraz venovala deťom a mladým ľuďom o nich, resp. od nich naučila?
Naučila som sa, že každé dieťa je milovaný Boží originál, každé má obdarovanie, ktoré treba objaviť a že je veľmi dobré, ak sa modlím za každé jedno individuálne. A aj keď nie je vždy všetko dokonalé, ak je to podporené modlitbou, Pán Boh si tú prácu použije. Som vždy milo prekvapená, keď sa naše vystúpenia ľudí dotýkajú, keď odchádzajú dojatí... Preto verím, že to všetko má zmysel.
Odkaz pre našich čitateľov?
Investujte do detí lásku. Pracujte s deťmi pravidelne a dlhodobo, aj keď sa vám zdá, že na to nemáte... Dôležité je milovať, nepovyšovať sa, modliť sa a vytrvať, Pán Boh sa k tomu prizná.
Čo bolo tvojou motiváciou začať pracovať s deťmi?
Hlavnou motiváciou je môj vzťah k Pánovi Ježišovi. Bez Jeho lásky by som asi žila dosť sebeckým životom. Konkrétnou motiváciou bol scenár od pani Rumánkovej, kedy sme začali celú prácu v o. z. Sluha.
Ako dlho už pracuješ s detským spevokolom Lastovičky a ako vznikol tento názov?
Približne 13 rokov. Začínali sme s malým počtom detí z niekoľkých rodín, s malými vystúpeniami. Neskôr sme začali nacvičovať spevohry - muzikály, pribúdali deti... Keď sme nacvičili muzikál Ako prišli lastovičky domov, prišlo nám také prirodzené, že sme dali názov nášmu spevokolu Lastovičky.
Ako vznikla spolupráca s trnavskými Lastovičkami?
Do Trnavy ma pozvali manželia Vařákovci, ktorí našu prácu s Lastovičkami poznali zo Starej Turej, aby som im pomohla rozbehnúť podobný projekt. Myslím si, že v Trnave je veľký potenciál, šikovné, talentované deti, ktorým nechýba nadšenie. Verím, že sa to podarí a čoskoro budú samostatne s radosťou pracovať.
Kto tvorí scenáre k muzikálom a odkiaľ je toľko zaujímavej inšpirácie?
Je to rôznorodé, niektoré preložené zahraničné muzikály sme si zakúpili, ale najviac sa nám osvedčili z našej autorskej dielne od Pavla Trúsika a Petra Feríka. Písali ich na mieru pre deti, ktoré poznali. Najviac inšpirácie máme z diel Kristíny Royovej, Mária Rafajovej, ale aj iné.
Ako sa ti darí dostať z detí to najlepšie, čo v nich je, ako ich priviesť k takým výkonom?
Je to individuálny prístup, láska a trpezlivosť, ktorú by mal každý učiteľ deťom prejavovať. Veľa som sa naučila na konzervatóriu a tie poznatky sa snažím odovzdávať aj deťom. Nevyžadujem sto percentné výsledky, ale hľadám maximum v každom jednom.
Koľko muzikálov ste doteraz nacvičili a čo je ich hlavným posolstvom?
Nacvičili sme deväť muzikálov, niektoré ešte stále reprízujeme. Hlavným posolstvom je zvestovanie Dobrej správy – plán spásy nášho dobrého Stvoriteľa, obeť Pána Ježiša za nás. Zvestovanie nádeje, viery a lásky.
Aké sú vaše vízie do budúcnosti?
Nemáme veľké vízie. „zdvihli sme plachtu a čakáme na vietor“ Ak prídu príležitosti, budeme na nich reagovať a modliť sa, aby sme naplnili Božiu vôľu.
Aké sú tienisté stránky, resp. ťažké veci, s ktorými sa musíš pri práci s Lastovičkami vysporiadať?
Rada by som vychovala nasledovníkov našej práce, ale v dnešnej dobe je to veľmi ťažké, pretože sa rozmáha individualizmus. A musela som si zvyknúť, že „lastovičky“ rastú a raz vyletia z hniezda. Každý rok sa zostava detí mení a musíme nanovo cvičiť aj tie piesne, s ktorými sme vystupovali už dávno, alebo aj niekoľkokrát.
Čo si sa za ten čas, ktorý si doteraz venovala deťom a mladým ľuďom o nich, resp. od nich naučila?
Naučila som sa, že každé dieťa je milovaný Boží originál, každé má obdarovanie, ktoré treba objaviť a že je veľmi dobré, ak sa modlím za každé jedno individuálne. A aj keď nie je vždy všetko dokonalé, ak je to podporené modlitbou, Pán Boh si tú prácu použije. Som vždy milo prekvapená, keď sa naše vystúpenia ľudí dotýkajú, keď odchádzajú dojatí... Preto verím, že to všetko má zmysel.
Odkaz pre našich čitateľov?
Investujte do detí lásku. Pracujte s deťmi pravidelne a dlhodobo, aj keď sa vám zdá, že na to nemáte... Dôležité je milovať, nepovyšovať sa, modliť sa a vytrvať, Pán Boh sa k tomu prizná.