Pošli ďalej... DDLT 2024

Pošli ďalej... DDLT 2024

Tohtoročný DDLT 2024 – Denný detský letný tábor preniesol deti do role novinárov, ktorí prinášali správu o Jonášovom dobrodružstve a tak tábor dostal tajomný názov: Pošli ďalej... 

Pošli ďalej správu o tom, že sme zachránení, že nikdy nie si sám, že Boh je s nami v každej situácii... Cez postavu Jonáša sme sa snažili deťom ukázať, akú úžasnú trpezlivosť má Pán Boh s každým jedným z nás, ako sa k nám prihovára cez rôzne situácie v našom živote, ako sa s ním môžeme rozprávať na každom mieste (a našťastie nemusíme byť v bruchu veľkej ryby) a Boh nás stále počuje a odpovedá. Aj keď Jeho odpovede nie sú vždy také aké by sme si priali. Chceli sme deťom ukázať aké dôležité je prichádzať  k Pánu Bohu a nechať sa ním viesť. Veľmi dúfam, že aspoň niečo sme „zasiali“ do ich srdca. Tí, ktorí mali témy to naozaj nemali vôbec jednoduché. Okrem biblického príbehu o Jonášovi, každý deň s deťmi vytvorili aj stránku do ich vlastných Ninivských novín: 1. Rozbúrené more; 2. Muž cez palubu; 3. Modlitba z brucha veľryby; 4. Druhá šanca; 5. Úloha splnená, ale....

Ani tento rok nechýbala táborová hymna. „Požičali“ sme si pieseň pána farára Romana Dovalu – Bol raz jeden Jonáš...
Denné témy sme prepájali s aktivitami, ktorými sme chceli  zvýrazniť tému dňa. V pondelok sme navštívili Štátny archív v Trnave, kde nám pripravili zaujímavú prednášku o tom, ako archív funguje a aké dokumenty v ňom môžeme nájsť. Poobede sme si vyrábali drevené plachetnice pomocou brúsneho papiera, vŕtačky, lepidiel...

V utorok sme nemohli vynechať návštevu Kačína a úžasné palacinky od Ľubky. V rámci tvorivosti sme si šili kožené kapsičky. Hrali sme aj rôzne hry– napríklad sme v zemine hľadali „dážďovky“ (gumenné cukríky).

V stredu ( ako máme vo zvyku)  sme sa vybrali na výlet. Pán farár Kristián nám hneď ráno povedal o dôležitosti modlitby a posilnení Slovom Božím sme vyrazili do Skalice na plavbu po Baťovom  kanáli. Nebojácni zvládli aj výstup na technickú pamiatku. Po plavbe a dobrom obede sme si upiekli vlastné tradičné skalické trdelníky.

Vo štvrtok sme sa rozhodli deťom v horúčave „uvoľniť hranice“ keďže aj Jonáš prekročil hranice mesta Ninive a pomohli sme bratovi kostolníkovi Adamovi s polievaním záhrady (neviem či bol práve nadšený z tejto pomoci 😊)  - hrali sme vodné hry – to bolo smiechu a zábavy. Na uhasenie tejto zábavy sme pozvali hasičov z Hasičského zboru Trnava, ktorí nám porozprávali o svojej veľmi dôležitej práci.
Podľa detí  najveselejšia časť tábora bola nočná prespávačka- unavené maminy šli domov- a nastúpili čerstvé sily v podobe mužov a ich aktivít: zakladanie ohňa, opekanie, skákanie cez vatru, spievanie pesničiek, nácvik tančeka, nočná skrývačka... a mnohé iné – väčšina z nich však ostáva tajomstvom   medzi tými, ktorí na stanovačke boli. Dievčatá ako je zvykom spali v zborovej miestnosti a chlapci pekne vonku v pravom vojenskom stane.

Piatkové ráno sme začali  alebo môžem napísať pokračovali  „bojovne“ – deti boli síce unavené ale príchod v maskáčoch oblečenej ženy a muža v nich prebudil zvedavosť. Z ústredia ekumenickej pastoračnej služby nám Lucia Martonová prišla porozprávať o zmysle duchovnej služby  v armáde. Aké je dôležité ľudí nesúdiť, ale pomáhať im. O láske, ktorú máme prejavovať nielen ľuďom, o ktorých vieme, že sú kresťania alebo sú   nám podobní farbou pleti, či zvykmi a tradíciami, ale že práve my máme byť tí, ktorí podajú pomocnú ruku iným. Tak ako to vidíme v knihe o Jonášovi, že Pán Boh je Boh spravodlivý ale predovšetkým milostivý. Jeho láska nás robí láskavými a vďačnými ľuďmi. On nám dáva odvahu ku smelým rozhodnutiam. 

Záver tábora patril bábkohercovi Maťovi Žákovi, ktorý nám zahral príbeh o Kapitánovi Kotvočkovi. Napriek únave sa deti s radosťou zapájali a hrali divadlo spolu s ním.

V tomto upršanom októbrovom čase, keď si spomínam na tábor, ďakujem Pánu Bohu za ten požehnaný čas. Ďakujem mu za deti, ktoré prišli. Ďakujem mu za všetkých, ktorí venovali svoj nedostatkový „tovar“ – voľný čas - práve táboru, a tak sme mali možnosť vytvoriť pre mňa tak úžasné spoločenstvo. Neskutočne si vážim „tety“ v kuchyni, ktoré to s našimi nápadmi a požiadavkami vôbec nemajú ľahké a napriek všetkému stále prídu, sú milé a láskavé o každého (malého aj veľkého) sa starajú akoby bol/a „ich“ a to dáva táboru atmosféru, ktorá je nazabudnuteľná.

A nedá mi nepodeliť sa s vami s básničkou (snáď sa na mňa dievčatá táborníčky nenahnevajú) , ktorú sme na záver tábora dostali a ja mám ešte aj dnes slzy vďaky za ňu. 
 
Naše vedúce milé,
strávili sme s vami krásne chvíle.
Výborne ste to zvládli,
obdiv ste od nás dostali.
 
Na tábore ste si minuli veľa trpezlivosti,
viac ako mali neandrtálci kostí.
Výlety sme si s vami užili tiež, 
dozvedel sa to aj kostolný jež.
 
Veľmi nám chýbať budete,
keď z tábora odídete.
 
Modlitba (Libor Bednár)
Bože náš, na Jonášovom príbehu vidíme, akú úžasnú trpezlivosť máš s každým jedným z nás. Aj nám sa prihováraš cez rôzne situácie, ktorými v živote prechádzame. Daruj nám múdrosť srdca, aby sme im správne rozumeli a svoj život žili ako vyslanci Tvojej lásky a milosrdenstva vo svete, v ktorom žijeme. Ďakujeme Ti, že len vďaka Tvojej milosti žijeme, pracujeme, milujeme a navzájom si odpúšťame, ako si aj Ty odpustil nám. Amen

Galéria k článku

Jana Ševelová