Už dlhé roky niektorí členovia nášho zboru hľadajú spôsoby, ako priniesť evanjelium k ľuďom, ktorým je cirkevné prostredie cudzie. K ľuďom, ktorí sa nenarodili ako evanjelici a možno ani ako katolíci. Alebo ich k viere ani k žiadnej cirkevnej tradícií nikto neviedol a súčasné vyjadrenie cirkvi im je úplne nezrozumiteľné. K ľuďom, ktorí keď prídu do kostola, tak majú pocit, že tam nepatria, že sa tam hovorí po španielsky a oni ničomu nerozumejú.
Predstavte si, takých ľudí je okolo nás dosť. Hlavne mladých ľudí. Je to (možno smutná) realita dnešnej doby. A aká má byť odpoveď cirkvi dnešnej doby?
Myslím, že máme dve možnosti – smútiť a spomínať na dávne časy, keď to bolo inak, alebo niečo robiť inak.
Náš cirkevný zbor robí viacero dobrých aktivít, ktoré sú primárne zamerané na vnútornú misiu. Aktivity, ktoré ponúkame najmä členom nášho zboru. Tým, ktorí sú prevažne pokrstení a konfirmovaní. A to je veľmi dobre! Je dôležité v týchto aktivitách pokračovať. Veríme, že ako členovia Kristovej cirkvi sme povolaní činiť učeníkov aj z ľudí, ktorí nie sú pokrstení a konfirmovaní v evanjelickej cirkvi. Alebo možno aj sú, ale zostali pasívni a ich viera je mŕtva. Sme povolaní robiť aj vonkajšiu misiu.
Vonkajšia misia je dnes obrovskou výzvou! Nie je iba o prinášaní evanjelia slovom – cez nejaké programy, podujatia alebo online zdroje. Misia znamená činiť učeníkov. To znamená viesť ľudí do osobného vzťahu s Ježišom Kristom ako Pánom a Záchrancom. Smerovať ich v raste vo viere, byť im oporou, pomocou a dobrým príkladom – alebo inak povedané, byť živým svedectvom. To sa dá jedine cez osobné vzťahy – a misijná komunita má byť práve tým priestorom, kde tieto vzťahy môžeme vytvárať. Má byť „otvorenými dverami“ pre nekostolných a necirkevných ľudí, ktorí by mohli cez vzťahy s veriacimi ľuďmi spoznávať o čom kresťanstvo naozaj je a zároveň sa stávať súčasťou spoločenstva, v ktorom môžu nájsť prijatie a do ktorého môžu patriť. Misijnú komunitu teda nechápeme ako cieľ, ale ako nástroj. Misijný nástroj, ktorý ľuďom ponúkne duchovný domov (vzťahy) a pomôže im kráčať po ceste k poznaniu Pána Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa.
Takýto spôsob misijnej práce je beh na dlhé trate. Je to spôsob, v ktorom treba vyskúšať rôzne formy práce, ktoré môžu a nemusia osloviť nových ľudí. Je to výzva, v ktorej nemôže stáť iba zopár jednotlivcov – potrebuje spoločenstvo, komunitu ľudí zapálených pre túto vec. Túto neľahkú výzvu sme prijali ako povolanie do misie od nášho Pána Ježiša Krista a obraciame sa na náš cirkevný zbor s prosbou o porozumenie, prijatie a modlitebnú podporu.
A prakticky? Vidíme zmysel v tom, robiť rôzne neformálne a možno aj neduchovné stretnutia zamerané na budovanie vzťahov. Spoznávanie nových ľudí. Zároveň chceme vytvárať zrozumiteľný a otvorený priestor, v ktorom by mohli aj neveriaci ľudia spoznávať, čo to je cirkev. Nedeľné stretnutia, ktoré by neformálnym a relevantným spôsobom prinášali biblické pravdy a svedectvo o živom Bohu a vytvárali priestor pre modlitby a duchovné spoločenstvo. Nechceme, aby sa tieto nedeľné stretnutia prekrývali s konaním služieb Božích, zároveň by sme ich radi robili doobeda, možno v neskoršom čase.
Veríme, že nastal čas, kedy aj v evanjelickej cirkvi musíme nevyhnutne hľadať nové spôsoby misie. Musíme niečo robiť inak. Nemyslíme si, že všetko. Stačí niečo. A nejde iba o to zmeniť formát bohoslužieb. Je potrebné hľadať nový koncept fungovania cirkevných zborov. Ako to povedal aj Pán Ježiš – nové víno patrí do nových nádob (Mt 9,17). Veríme, že Pán Boh dáva hojnú úrodu a nové víno je tu. Ježiš sám povedal, že žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov je málo (Mt 9,37). Preto potrebujeme popri starých pripraviť aj nové nádoby a byť ako hospodár, ktorý zo svojej komory vynáša nové i staré (Mt 13,52).
Vieme, že je to široká téma a sme radi, že aj vďaka našej iniciatíve sa podarilo otvoriť viacero rozhovorov na zborovej aj celocirkevnej úrovni. Veríme, že nás Pán Boh povedie na spoločnej ceste a vo vzájomnom porozumení Mu budeme môcť slúžiť - na Jeho slávu a pre rast Jeho kráľovstva.
Predstavte si, takých ľudí je okolo nás dosť. Hlavne mladých ľudí. Je to (možno smutná) realita dnešnej doby. A aká má byť odpoveď cirkvi dnešnej doby?
Myslím, že máme dve možnosti – smútiť a spomínať na dávne časy, keď to bolo inak, alebo niečo robiť inak.
Náš cirkevný zbor robí viacero dobrých aktivít, ktoré sú primárne zamerané na vnútornú misiu. Aktivity, ktoré ponúkame najmä členom nášho zboru. Tým, ktorí sú prevažne pokrstení a konfirmovaní. A to je veľmi dobre! Je dôležité v týchto aktivitách pokračovať. Veríme, že ako členovia Kristovej cirkvi sme povolaní činiť učeníkov aj z ľudí, ktorí nie sú pokrstení a konfirmovaní v evanjelickej cirkvi. Alebo možno aj sú, ale zostali pasívni a ich viera je mŕtva. Sme povolaní robiť aj vonkajšiu misiu.
Vonkajšia misia je dnes obrovskou výzvou! Nie je iba o prinášaní evanjelia slovom – cez nejaké programy, podujatia alebo online zdroje. Misia znamená činiť učeníkov. To znamená viesť ľudí do osobného vzťahu s Ježišom Kristom ako Pánom a Záchrancom. Smerovať ich v raste vo viere, byť im oporou, pomocou a dobrým príkladom – alebo inak povedané, byť živým svedectvom. To sa dá jedine cez osobné vzťahy – a misijná komunita má byť práve tým priestorom, kde tieto vzťahy môžeme vytvárať. Má byť „otvorenými dverami“ pre nekostolných a necirkevných ľudí, ktorí by mohli cez vzťahy s veriacimi ľuďmi spoznávať o čom kresťanstvo naozaj je a zároveň sa stávať súčasťou spoločenstva, v ktorom môžu nájsť prijatie a do ktorého môžu patriť. Misijnú komunitu teda nechápeme ako cieľ, ale ako nástroj. Misijný nástroj, ktorý ľuďom ponúkne duchovný domov (vzťahy) a pomôže im kráčať po ceste k poznaniu Pána Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa.
Takýto spôsob misijnej práce je beh na dlhé trate. Je to spôsob, v ktorom treba vyskúšať rôzne formy práce, ktoré môžu a nemusia osloviť nových ľudí. Je to výzva, v ktorej nemôže stáť iba zopár jednotlivcov – potrebuje spoločenstvo, komunitu ľudí zapálených pre túto vec. Túto neľahkú výzvu sme prijali ako povolanie do misie od nášho Pána Ježiša Krista a obraciame sa na náš cirkevný zbor s prosbou o porozumenie, prijatie a modlitebnú podporu.
A prakticky? Vidíme zmysel v tom, robiť rôzne neformálne a možno aj neduchovné stretnutia zamerané na budovanie vzťahov. Spoznávanie nových ľudí. Zároveň chceme vytvárať zrozumiteľný a otvorený priestor, v ktorom by mohli aj neveriaci ľudia spoznávať, čo to je cirkev. Nedeľné stretnutia, ktoré by neformálnym a relevantným spôsobom prinášali biblické pravdy a svedectvo o živom Bohu a vytvárali priestor pre modlitby a duchovné spoločenstvo. Nechceme, aby sa tieto nedeľné stretnutia prekrývali s konaním služieb Božích, zároveň by sme ich radi robili doobeda, možno v neskoršom čase.
Veríme, že nastal čas, kedy aj v evanjelickej cirkvi musíme nevyhnutne hľadať nové spôsoby misie. Musíme niečo robiť inak. Nemyslíme si, že všetko. Stačí niečo. A nejde iba o to zmeniť formát bohoslužieb. Je potrebné hľadať nový koncept fungovania cirkevných zborov. Ako to povedal aj Pán Ježiš – nové víno patrí do nových nádob (Mt 9,17). Veríme, že Pán Boh dáva hojnú úrodu a nové víno je tu. Ježiš sám povedal, že žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov je málo (Mt 9,37). Preto potrebujeme popri starých pripraviť aj nové nádoby a byť ako hospodár, ktorý zo svojej komory vynáša nové i staré (Mt 13,52).
Vieme, že je to široká téma a sme radi, že aj vďaka našej iniciatíve sa podarilo otvoriť viacero rozhovorov na zborovej aj celocirkevnej úrovni. Veríme, že nás Pán Boh povedie na spoločnej ceste a vo vzájomnom porozumení Mu budeme môcť slúžiť - na Jeho slávu a pre rast Jeho kráľovstva.