Lastovičky zaštebotali posolstvá viery, lásky a nádeje 12. apríla 2026 v Mariánskej sále v Trnave. Pod vedením Katky Činčurákovej predviedlo 39 menších aj väčších spevákov a speváčok krásne vystúpenie.
Muzikál podľa rovnomenného diela Kristíny Royovej zdramatizoval Mgr. Pavol Trúsik. Hudobne a herecky ho s deťmi nacvičila umelecká vedúca Jana Feríková, ktorá ho spolu s Petrom Feríkom aj pripravila a režírovala.
Muzikál bol hodnotný po všetkých stránkach. Prelínalo sa v ňom slovo a piesne s biblickými textami v kombinácii s modernými prvkami a tančekmi. Všetkých 39 speváčikov – lastovičiek - boli Lastovičkami názvom. A lastovičkami krásnym lastovičím spevom, hereckým výkonom a lastovičím fráčikom.
O čom dielko „Ako prišli lastovičky domov je?“
Kristína Royová ho napísala v roku 1910. Rozsahom neveľké, ale významovo bohaté. A vďaka tomu je aktuálne stále aj po vyše 100 rokoch. Snúbi sa v ňom láska k rodnej domovine a túžba vrátiť sa do nej so silou priateľstva, s družnosťou, s umením vedieť poslúchnuť múdre životné rady skúsených a nechať sa múdro viesť, s odolávaním zvodom sveta, so sebaovládaním, disciplínou, silným charakterom, s vôľou dokázať sa popasovať s ťažkosťami...Viera, láska, nádej.
Lastovičky leteli z teplých krajín do Európy, vedené múdrymi vodkyňami. Leteli do rodnej kolísky, každá do tej svojej – Na Slovensko, do Čiech, do Anglicka, Francúzska, Ruska, Nemecka, Talianska, Rakúska, Maďarska. Cestou videli krásne krajiny, prírodu, dažďový prales. Spoločným odpočívaním naberali sily. Nesmeli sa prejedať mušiek, lebo by boli priťažké. Niektoré sa aj poklbčili, za čo ich vodkyne hrešili. Najťažšia cesta bol prelet cez obrovské more. Ten niektoré neposlušné lastovičky prejedené hmyzom neprežili a skončili v jeho vodách. Sklamalo ich vlastné tielko. Silné jedince prežili aj búrku, lejak, víchor. A doleteli domov. Tie naše k nám, do našich dedín a miest. Aj do toho nášho. A ľudia zvolali: „Ach, lastovičky prišli, bude leto!“
Ďakujeme všetkým prítomným a dovidenia opäť niekedy nabudúce.
