Buď vzdaná Bohu chvála,
že vzbudil ducha Luthera,
skrz neho sa nám sloboda stala
v hľadaní Božieho slova; (1Kron 22, 19)
Teraz sa už neskrývame,
slobodne Boha vzývame.
Ako pri riekach babylonských
Hebrejskí niekedy sedávali (Ž 137, 1)
a po službách Božích sionských
túžiac smutne plakávali;
Tak i naši pred dávnym časom
plakávali predkovia smutným hlasom.
A keď v roku Božom
tisíc šesťsto šesťdesiatom šiestom
pri tom požiari veľkom
zhorela veža s kostolom,
mali potom chrámov viac pre oslavu,
vzal mu ich nepriateľ a dal Invalidovňu.
Veseľ sa, Sion trnavský,
chváľ Hospodina mocného:
rozpomínaj sa dnes i vždycky (Ž 105, 1—5)
na predivné skutky Jeho,
i na hojné dobrodenia,
ktoré ľudu svojmu dáva.
Čo mnohí žiadali,
to my skutočne máme:
ba viac, než sme sa nadali,
z ruky Božej prijímame (Ef 3, 20)
skrze milosť predrahého
Kráľa Nazaretského.
Teraz kto je len žiadostivý
mlieka čistej Božej pravdy, (1Pt 2, 2)
má k nemu prístup milostivý
nemajúc v tom žiadnej krivdy:
Ó Sion, pozdvihni hlas!
Aký nám Boh doprial čas!
Ale teraz čítanie slova Božieho,
i verejné jeho počúvanie,
ako podľa príkazu Kristovho
sviatosti prisluhovanie (2Pt 1, 3)
slovom, všetko teraz dané nám je:
Ó, preslávne dobrodenie!
I tento dom, ó Bože, Tebe
pripisujeme samému, (Ezd 6, 5nn)
sto liet oslavujeme v tejto dobe
ku cti, k chvále menu Tvojmu:
Lebo je k službám Tvojim vystavený,
bys‘ v ňom príhodne bol slávený.
Požehnaj teda tomuto domu
Tvojou presvätou prítomnosťou,
keď sa my v ňom stretneme k tomu,
aby sme Ťa s úprimnosťou (Mt 18, 20)
ako Otca svojho ctili
a Tvojim cestám sa učili.
Požehnaj každého jedného
kto úprimne chce si predsavziať,
kto k počúvaniu slova Tvojho,
sem bude kedy prichádzať,
aby bol i činiteľom, (Jk 1, 22)
a tak Tvojim verným priateľom. (J 15, 14)
Modlitby, prosby a žiadosti,
ráč láskavo vyslyšať,
ktoré pred trón Tvoj velebnosti
budú sa tu prednášať, (1Tim 2, 1—2)
zvlášť pracovníkov láskavých
na vinici Tvojej pracujúcich.
Požehnaj i sviatostiam obom,
aby s bázňou ľud užívajúci ich
mohli byť, každý svojim spôsobom,
vždy posilňovaní od nich,
súc v jedno telo pokrstení
a v jeden Duch napojení. (1K 12, 13)
Všetci, ktorí tu pokrstení budú,
nech sú Tvoje dietky, veriaci,
ktorí potom k stolu Pána pôjdu,
nech sú hodní hodovníci; (1K 11, 27)
Nech vo viere prospievajú
a cnostný život vydávajú.
Stráž trnavské stádočko, sme Tvoji
stráž Ty, milý Kriste pokorný
buď stále útočisko dietok svojich (Ž 14, 6)
hľa, slabí sme v ťažkom pokúšaní;
A tí čo tu budú konfirmovaní, sobášení
nech sú len Tebe verní a poslušní.
V Tvojom mene ak tu, ó Kriste
znovu ku konventu zasadneme;
daj, nech prítomného Teba iste
v zhromaždení našom máme;
Nech zavládne Tvoj pokoj, radosť (Ž 100, 2)
vzdiaľ od nás každú žalosť.
Slovom, ktoré si nám ráčil dať,
ó Bože, plný milosti.
ráč to všetko požehnať,
k slúženiu Tvojej svätosti;
Daj, nech sme i my chrámom Tvojim (1K 3, 16—17)
od hriechov nepoškvrneným.
Ráč všetkým dať Ducha Svätého,
myseľ vďačnú s poslušnosťou,
k počúvaniu Slova Tvojho (Žid 13, 21)
a k plneniu ho so snažnosťou;
Tak aby sme v každej chvíli
podľa Tvojej vôle živí boli.
Ó pomôž, Bože, kázajúcemu,
pomôž i počúvajúcim,
pomôž ľudu Teba chváliacemu,
pomôž k Tebe vzdychajúcim; (F 2, 13)
Pomôž, Bože, evanjelickému
stádočku Tvojmu trnavskému!
Daj, nech na Teba vždycky myslíme,
i na Kráľa láskavého,
daj, nech sa Ťa stále bojíme, (1Pt 2, 17)
ako dietky Otca svojho;
Ducha majúc v úctivosti,
lebo je plný milosti.
Pomáhaj nám, ó Bože! podľa
vôle Tvojej stále chodiť,
a ráč nás i po stopách Kráľa
milostivého vodiť;
Nech dávame Tebe, blížnemu,
čo sme dĺžni i každému. (Rim 13, 7)
Ľudu Tebe zídenému,
ráč dať svoje požehnanie,
s radosťou prichádzajúcemu (Ž 122, 1)
Tebe vzdávať ďakovanie;
K Tvojej, ó Bože, cti a chvále,
k Tvojej milostivej vôle.
V požehnaní a v pokoji,
buď Ty Ochrancom našim,
nech predlhé časy chrám tento stojí
aj potomkom a deťom ďalším;
Požehnaj, v požehnaní bohatý (Ef 2, 4)
tu i vo večnej večnosti.
Keď Boh s nami, kto môž‘ byť proti nám?
On je hrad náš, zbroj i naša sila!
Svedčí Trnave našej pamätný chrám:
viera a pravda naša zvíťazila!
Nuž v storočné jubileum;
„Laudamus Te Deum!“
Dnešnému stretnutiu nášmu
popraj úžitku šťastného,
a daj tomuto domu Tvojmu
požehnania premnohého, (L 19, 9)
aby bol domom Tvojim práve,
nám k spaseniu, Tebe k sláve!
Zaznej, zaznej vďačné plesanie,
v Tvojom, ó Bože, svätom chráme,
dnešného dňa nové svitanie,
vzbudilo Tvoje silné ramä,
dušiam našich k oblaženiu,
mena Tvojho k osláveniu. Amen.
trnavský evanjelik