(* 7.9.1914 Trnava, † 24.12.1975 Trnava)
Narodil sa ako štvrtý spomedzi deviatich detí trnavského stolára Adama Viktoryho a Márie rod. Herrmannovej, ku ktorým pribudli aj dve osvojené siroty. Jeho otec bol dlhoročným členom presbyterstva evanjelického a. v. cirkevného zboru. Gustáv chodil do Evanjelickej ľudovej školy na Hollého ul. v Trnave, gymnaziálne štúdium ukončil r. 1934 na tej istej Trnavskej ulici. Evanjelickú teológiu študoval na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a neskôr na univerzite vo švédskej Uppsale, kde získal znalosti švédskeho a ďalších severských jazykov. Vo Švédskom Štokholme bol tiež ordinovaný za evanjelického kňaza.
Po návrate na Slovensko pôsobil najprv ako kaplán a katechéta v Bratislave a v rokoch 1950-1959 ako farár v Petržalke. Trnavský evanjelickým farárom bol od 22.2.1960 až do smrti 24.12.1975, teda 15 rokov, 10 mesiacov a 2 dni.
Popri duchovnej službe sa intenzívne venoval literárnej činnosti. Od r. 1932 uverejňoval svoju prózu a poéziu v Cirkevných listoch, Slovenských pohľadoch a ďalšej tlači. Venoval sa prekladom diel zo severských jazykov – švédskeho, nórskeho, dánskeho, ale aj nemeckého a latinského. Do týchto jazykov prekladal tiež slovenskú poéziu.
Najvýznamnejším prekladom G. Viktoryho bolo vedecké vydanie Cestovného denníka Daniela Krmana ml. v r. 1969. Za svoje literárne dielo bol vyznamenaný Cenou literárneho fondu a v r. 1998 mu bolo udelené čestné občianstvo mesta Trnavy.
Významne sa zaslúžil o započatie ekumenických kontaktov medzi kresťanskými cirkvami v Trnave, kde sa v r. 1969 ako prvom meste na Slovensku konali ekumenické bohoslužby.
Po tragickej havárii – zrútení strechy trnavského evanjelického kostola, sa výrazne zaslúžil o jeho obnovenie, čo si vyžiadalo množstvo síl a prejavilo na jeho zdraví.
Dlhej a ťažkej chorobe podľahol po živote naplnenom službou svojej cirkvi na Štedrý deň r. 1975. Na trnavskom evanjelickom kostole je od r. 1993 umiestnená Viktoryho pamätná tabuľa, stvárnená akademickým sochárom Pavlom Čambalom. Spolu s manželkou Juditou rod. Šolcovou (1920-2010) je pochovaný na Evanjelickom cintoríne na Nitrianskej ulici v Trnave.
Narodil sa ako štvrtý spomedzi deviatich detí trnavského stolára Adama Viktoryho a Márie rod. Herrmannovej, ku ktorým pribudli aj dve osvojené siroty. Jeho otec bol dlhoročným členom presbyterstva evanjelického a. v. cirkevného zboru. Gustáv chodil do Evanjelickej ľudovej školy na Hollého ul. v Trnave, gymnaziálne štúdium ukončil r. 1934 na tej istej Trnavskej ulici. Evanjelickú teológiu študoval na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a neskôr na univerzite vo švédskej Uppsale, kde získal znalosti švédskeho a ďalších severských jazykov. Vo Švédskom Štokholme bol tiež ordinovaný za evanjelického kňaza.
Po návrate na Slovensko pôsobil najprv ako kaplán a katechéta v Bratislave a v rokoch 1950-1959 ako farár v Petržalke. Trnavský evanjelickým farárom bol od 22.2.1960 až do smrti 24.12.1975, teda 15 rokov, 10 mesiacov a 2 dni.
Popri duchovnej službe sa intenzívne venoval literárnej činnosti. Od r. 1932 uverejňoval svoju prózu a poéziu v Cirkevných listoch, Slovenských pohľadoch a ďalšej tlači. Venoval sa prekladom diel zo severských jazykov – švédskeho, nórskeho, dánskeho, ale aj nemeckého a latinského. Do týchto jazykov prekladal tiež slovenskú poéziu.
Najvýznamnejším prekladom G. Viktoryho bolo vedecké vydanie Cestovného denníka Daniela Krmana ml. v r. 1969. Za svoje literárne dielo bol vyznamenaný Cenou literárneho fondu a v r. 1998 mu bolo udelené čestné občianstvo mesta Trnavy.
Významne sa zaslúžil o započatie ekumenických kontaktov medzi kresťanskými cirkvami v Trnave, kde sa v r. 1969 ako prvom meste na Slovensku konali ekumenické bohoslužby.
Po tragickej havárii – zrútení strechy trnavského evanjelického kostola, sa výrazne zaslúžil o jeho obnovenie, čo si vyžiadalo množstvo síl a prejavilo na jeho zdraví.
Dlhej a ťažkej chorobe podľahol po živote naplnenom službou svojej cirkvi na Štedrý deň r. 1975. Na trnavskom evanjelickom kostole je od r. 1993 umiestnená Viktoryho pamätná tabuľa, stvárnená akademickým sochárom Pavlom Čambalom. Spolu s manželkou Juditou rod. Šolcovou (1920-2010) je pochovaný na Evanjelickom cintoríne na Nitrianskej ulici v Trnave.