K stému výročiu posvätenia kostola v Trnave: Minulosť, prítomnosť a budúcnosť
Rok 2024 je pre trnavský evanjelický cirkevný zbor výnimočný. Je to rok stého výročia posvätenia nášho kostola. Muselo prejsť takmer 400 rokov od príchodu reformačných myšlienok a ich ujatia sa na našom území, až po čas, kedy trnavskí evanjelici nadobudli svoj trvalý príbytok v podobe architektonicky výnimočného chrámu funkcionalistického štýlu, ktorý nám slúži dodnes a ktorého okrúhle výročie si v týchto dňoch pripomíname. Neznamená to samozrejme, že by sa dovtedy evanjelici v Trnave nestretávali a nežili svoju vieru a presvedčenie. Za tých 400 rokov boli ich miestom stretávania a spoločenstva pri Božom Slove a sviatostiach postupne viaceré dodnes stojace trnavské kostoly. Niektoré museli opustiť pre protireformačné hnutie, iné kvôli požiaru, či ďalším okolnostiam. Evanjelici nachádzali svoje bohoslužobné priestory v budovách, ktoré slúžili pred tým, alebo aj potom iným účelom a na čas poslúžili aj ako modlitebne pre tých, ktorí ešte len žili v očakávaní a nádeji na vlastný chrám Boží. Tieto nádeje sa začali zhmotňovať začiatkom dvadsiateho storočia a konkrétnu podobu mali dostať pri príležitosti 400-tého výročia reformácie v roku 1917. Žiaľ udalosti prvej svetovej vojny tieto nádeje zmarili, respektíve posunuli o niekoľko rokov. Po skončení vojny sa túžba trnavských evanjelikov opäť zhmotnila do vypísania architektonickej súťaže na podobu budúceho evanjelického kostola. Napriek tomu, že z viacerých návrhov si trnavskí evanjelici nevybrali ani jeden, napokon sa našiel architekt (J. Marek), ktorý poznal prostredie a pomery a ktorý – ako sa hovorí – „ušil na mieru“ návrh, ktorý zohľadňoval väčšinu z požiadaviek výberovej komisie. Na jeseň roku 1923 (9.9.) bol posvätený a položený základný kameň a o rok neskôr - 26.10.1924, za účasti desiatok duchovných aj svetských autorít a tisícok veriacich zo širokého okolia aj domácich viery, bol kostol posvätený.
Za tých sto rokov prešiel viacerými rekonštrukciami a opravami, ktoré boli spôsobené statickými problémami, alebo prírodnými živlami, z ktorých najvážnejšia bola po páde strechy v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho stočia. Trnavskí evanjelici však vždy dokázali pozberať sily aj finančné prostriedky a o svoj chrám sa postarali.
Za náš evanjelický kostol, ktorý si pripomína svoju storočnicu sme však Pánu Bohu vďační nielen ako za architektonický skvost, ale predovšetkým ako za miesto, kde celé generácie našli svoj duchovný domov, kde prichádzali, aby mohla byť posilnená ich viera, kde mohli zložiť svoje životné bremená a nájsť nádej do budúcnosti. Sem prinášali rodičia svoje dietky, aby ich položili v krste do Božích rúk, tu sa mladí chlapci a dievčatá stávali dospelými členmi cirkevného zboru, keď pri konfirmácii vyznávali svoju vieru a potvrdzovali krstnú zmluvu. Tu si mladí ľudia dávali sľub doživotnej lásky a vernosti a napokon z tohto miesta zaznievali aj modlitby pri odchode a rozlúčke s mnohými, ktorí vykročili na cestu večnosti.
Dnes, keď prežívame tento veľký míľnik, sme Pánu Bohu vďační, že aj súčasná generácia má miesto, kde sa môže stretávať a zažívať spoločenstvo pri Božom Slove a sviatostiach. Dnes je evanjelický kostol v Trnave živým miestom, kde sa konajú nielen bohoslužby, ale aj rôzne kultúrne podujatia. Komunita evanjelikov sa v kostole a v zborovom areáli pravidelne stretáva na Službách Božích. Jeho priestory sú k dispozícii pre rôzne koncerty, výstavy a iné podujatia, čím sa kostol a priľahlý zborový areál stáva centrom duchovného, kultúrneho a spoločenského života.
S prebiehajúcim výročím a pohľadom upretým do budúcnosti sa otvárajú aj nové možnosti pre rozvoj nášho evanjelického kostola a jeho okolia. Plány na obnovu a revitalizáciu priestoru zahŕňajú nielen fyzické úpravy, ale aj túžba o rozšírenie programov pre všetky vekové generácie.
Evanjelický kostol v Trnave – veríme - chce byť preto aj naďalej nie len historickou a kultúrnou pamiatkou, ale aj živým svedectvom o viere, tradíciách a hodnotách, ktoré spájajú evanjelické generácie, ekumenické spoločenstvá v meste, ako aj otvoreným priestorom pre všetkých ľudí dobrej vôle. Pri príležitosti stého výročia posvätenia si pripomíname jeho význam a tešíme sa na to, čo prinesie budúcnosť. Nech je tento chrám aj naďalej miestom viery, lásky a nádeje, miestom spoločenstva a pokoja pre všetkých, ktorí doň vstúpia.
Rok 2024 je pre trnavský evanjelický cirkevný zbor výnimočný. Je to rok stého výročia posvätenia nášho kostola. Muselo prejsť takmer 400 rokov od príchodu reformačných myšlienok a ich ujatia sa na našom území, až po čas, kedy trnavskí evanjelici nadobudli svoj trvalý príbytok v podobe architektonicky výnimočného chrámu funkcionalistického štýlu, ktorý nám slúži dodnes a ktorého okrúhle výročie si v týchto dňoch pripomíname. Neznamená to samozrejme, že by sa dovtedy evanjelici v Trnave nestretávali a nežili svoju vieru a presvedčenie. Za tých 400 rokov boli ich miestom stretávania a spoločenstva pri Božom Slove a sviatostiach postupne viaceré dodnes stojace trnavské kostoly. Niektoré museli opustiť pre protireformačné hnutie, iné kvôli požiaru, či ďalším okolnostiam. Evanjelici nachádzali svoje bohoslužobné priestory v budovách, ktoré slúžili pred tým, alebo aj potom iným účelom a na čas poslúžili aj ako modlitebne pre tých, ktorí ešte len žili v očakávaní a nádeji na vlastný chrám Boží. Tieto nádeje sa začali zhmotňovať začiatkom dvadsiateho storočia a konkrétnu podobu mali dostať pri príležitosti 400-tého výročia reformácie v roku 1917. Žiaľ udalosti prvej svetovej vojny tieto nádeje zmarili, respektíve posunuli o niekoľko rokov. Po skončení vojny sa túžba trnavských evanjelikov opäť zhmotnila do vypísania architektonickej súťaže na podobu budúceho evanjelického kostola. Napriek tomu, že z viacerých návrhov si trnavskí evanjelici nevybrali ani jeden, napokon sa našiel architekt (J. Marek), ktorý poznal prostredie a pomery a ktorý – ako sa hovorí – „ušil na mieru“ návrh, ktorý zohľadňoval väčšinu z požiadaviek výberovej komisie. Na jeseň roku 1923 (9.9.) bol posvätený a položený základný kameň a o rok neskôr - 26.10.1924, za účasti desiatok duchovných aj svetských autorít a tisícok veriacich zo širokého okolia aj domácich viery, bol kostol posvätený.
Za tých sto rokov prešiel viacerými rekonštrukciami a opravami, ktoré boli spôsobené statickými problémami, alebo prírodnými živlami, z ktorých najvážnejšia bola po páde strechy v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho stočia. Trnavskí evanjelici však vždy dokázali pozberať sily aj finančné prostriedky a o svoj chrám sa postarali.
Za náš evanjelický kostol, ktorý si pripomína svoju storočnicu sme však Pánu Bohu vďační nielen ako za architektonický skvost, ale predovšetkým ako za miesto, kde celé generácie našli svoj duchovný domov, kde prichádzali, aby mohla byť posilnená ich viera, kde mohli zložiť svoje životné bremená a nájsť nádej do budúcnosti. Sem prinášali rodičia svoje dietky, aby ich položili v krste do Božích rúk, tu sa mladí chlapci a dievčatá stávali dospelými členmi cirkevného zboru, keď pri konfirmácii vyznávali svoju vieru a potvrdzovali krstnú zmluvu. Tu si mladí ľudia dávali sľub doživotnej lásky a vernosti a napokon z tohto miesta zaznievali aj modlitby pri odchode a rozlúčke s mnohými, ktorí vykročili na cestu večnosti.
Dnes, keď prežívame tento veľký míľnik, sme Pánu Bohu vďační, že aj súčasná generácia má miesto, kde sa môže stretávať a zažívať spoločenstvo pri Božom Slove a sviatostiach. Dnes je evanjelický kostol v Trnave živým miestom, kde sa konajú nielen bohoslužby, ale aj rôzne kultúrne podujatia. Komunita evanjelikov sa v kostole a v zborovom areáli pravidelne stretáva na Službách Božích. Jeho priestory sú k dispozícii pre rôzne koncerty, výstavy a iné podujatia, čím sa kostol a priľahlý zborový areál stáva centrom duchovného, kultúrneho a spoločenského života.
S prebiehajúcim výročím a pohľadom upretým do budúcnosti sa otvárajú aj nové možnosti pre rozvoj nášho evanjelického kostola a jeho okolia. Plány na obnovu a revitalizáciu priestoru zahŕňajú nielen fyzické úpravy, ale aj túžba o rozšírenie programov pre všetky vekové generácie.
Evanjelický kostol v Trnave – veríme - chce byť preto aj naďalej nie len historickou a kultúrnou pamiatkou, ale aj živým svedectvom o viere, tradíciách a hodnotách, ktoré spájajú evanjelické generácie, ekumenické spoločenstvá v meste, ako aj otvoreným priestorom pre všetkých ľudí dobrej vôle. Pri príležitosti stého výročia posvätenia si pripomíname jeho význam a tešíme sa na to, čo prinesie budúcnosť. Nech je tento chrám aj naďalej miestom viery, lásky a nádeje, miestom spoločenstva a pokoja pre všetkých, ktorí doň vstúpia.